Začiatkom júna 2017 som sa s kamarátom vybral na moju prvú túru s bivakom pod holým nebom. Výber padol na vrchol Minčol. Minčol (1 157,2 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria Čergov. Nachádza sa v západnej časti pohoria, na hraniciach okresov Bardejov, Sabinov a Stará Ľubovňa.
Našu túru sme začali v obci Livovská Huta, kde sme pricestovali autobusom a z konca obce sme pokračovali po lesnej ceste smerom na hrebeň. Na hrebeň vedie žltá turistická značka. No my sme neodbočili na trasu, ale pokračovali sme rovno po ceste až na jej koniec a odtiaľ sme začali stúpať prudko do kopca po strmom kamenistom teréne, ktorý po chvíli vystriedal pekný les celý zarastený rozkvitnutým medvedím cesnakom. Pokračovali sme ďalej až na lúky, ktoré sú už pod vrcholom hrebeňa. Keď sme dorazili na hrebeň, pripojili sme sa na žltú trasu, po ktorej sme prišli až ku krížu a neskôr až k hraničnému stĺpu troch krajov. Na hrebeni sme si odložili batohy a vybrali sme sa pozrieť si Sokoliu dolinu.
Nešli sme po žiadnych trasách, ale iba tak lesom. Nižšie sme sa napojili na zvážnice, po ktorých sme zišli až k záveru doliny, kde sme sa otočili a po koryte potoka sme šli späť. Na hrebeni sme si dali prestávku a keďže sme ešte mali dostatok času, vybrali sme sa po žltej trase, ktorá smeruje až na koniec hrebeňa. Tam už trasa začínala klesať a po súbežnej ceste zo žltou trasou sme sa vrátili späť k hraničnému stĺpu. Tu sme si pod pár stromami na úboči rozložili bivak. Môj bivak bol jednoduchý, keďže bol som zbalený naľahko v malom turistickom batohu. Tú noc som strávil na izotermickej fólii v letnom spacáku. Bola príjemne teplá noc, no karimatka by sa zišla, aby sa mi mäkšie ležalo. Keďže sme spali v miernom kopčeku, celú noc som sa šmýkal a zapieral nohou o strom. Okolo mňa sem-tam pobehovali myši a nechápavo pozerali, kto im to leží v ceste. Veci sme mali zavesené na lane napnutom medzi stromami, aby sa do nich hlodavce nedostali.
Ráno sme sa celkom dobre vyspatí zbalili a vybrali sme sa po červenej trase, ktorá smeruje na Malý Minčol a následne na Obručné. Problém bol už len nájsť odbočku, keďže na hrebeni chýba smerovník a chodníček nie je vôbec vyšľapaný. Prvú značku sme našli až pod hrebeňom, kde už bol viditeľný aj nejaký chodník. Ten bol ale dosť zarastený, zapadaný stromami a najväčší problém bolo staré značenie, ktoré nebolo viditeľné. Po ceste na Malý Minčol sme narazili na viacero rázcestí, kde sme hľadali staré značky, no na Malý Minčol sme dorazili rýchlo - zhruba za 30 minút aj s malým poblúdením. Na Malom Minčole sme si dali suché raňajky z domu a pokračovali sme ďalej po značke smerom na Obručné. A hľadanie trasy pokračovalo. Často sa trasa zhodovala so zvážnicami, kde sa nedávno ťažilo a trasa sa tak strácala. Značenie bolo naďalej slabé a často nás viedli iba zvážnice, no držali sme sa trasy až sme sa dostali na pekný hrebeň s lúkami po stranách, odkiaľ sme mali pokračovať 30 minút a doraziť do Obručného. Tam sme však trasu stratili nadobro a po hodine a pol sme skončili v dedinke Ruská Voľa, ktorá bola mimo našej trasy. Bolo to pár pekných kilometrov asfaltovej cesty od dediny Obručné, kde sme mali skončiť. A tak sme sa z dôvodu absencie pravidelných autobusových spojov vybrali stopom po ceste až do dedinky Obručné. Keďže nám nikto nezastavil, pokračovali sme po vlastných ďalej smerom na Lenartov, neďaleko ktorého sme konečne stopli auto.
Aj napriek horšiemu značeniu turistického chodníka hodnotím túto túru veľmi pozitívne. Toto bola moja prvá túra „cez noc“ a bol som z nej nadšený. Bol som zbalený naľahko, no napriek tomu mi nič nechýbalo. Možno spomínaná karimatka, aby som sa lepšie vyspal. Minčol doporučujem všetkým, ktorí hľadajú ľahší výstup s krásnymi výhľadmi (ak Vám to počasie dopraje).
Na záver krátky zostrih z túry...
TIP: Aby ste si svoje zážitky uchovali čo najdlhšie, pribaľte si na výlet aj dron s kamerou, ktorá vám urobí nezabudnuteľné zábery z vtáčej perspektívy.
OBLEČENIE | MASKÁČE