Koncom augusta 2017 sme sa s kamarátom vybrali na túru, ktorej najvýznamnejším bodom bol vrchol pohoria Busov. Busov je pohorie a geomorfologický celok Nízkych Beskýd. Patrí medzi plošne najmenšie a najmenej turisticky frekventované pohoria na Slovensku. Celé pohorie patrí do okresu Bardejov. Najvyšší vrch sa tiež volá Busov (1 002 m n. m.)
Našu túru sme začali v Bardejovských Kúpeľoch, ktoré sú časťou mesta Bardejov. Ležia asi 5 km od mesta Bardejov. Vyrazili sme po turistickej trase smerom na Sedlo Čerešňa, ktoré je turistickou križovatkou nad Bardejovskými Kúpeľmi. Pokračovali sme na Stebnícku Maguru (899,9 m n. m.). Je to vrch v pohorí Busov, ktorý sa vypína severne od Bardejova a s televíznym vysielačom na vrchole tvorí dominantu okolia. Z Magury sme pokračovali po modrej turistickej značke cez Holubníky (870 m n. m.). Obdivovali sme pekné lesy a občas aj nejaký výhľad. Následne sme zišli do dediny Vyšný Tvarožec (500 m n. m.), odkiaľ sme už nepokračovali po turistickej značke po rôznych chodníkoch najkratšou cestou k ďalšiemu míľniku našej trasy. Po čase sme sa hrebeňom dostali až na najvyšší vrch pohoria Busov (1 002 m n. m.) Na vrchole sme si dali prestávku na občerstvenie. Pokračovali sme po zelenej turistickej trase smerom na Cigeľku. Po chvíli sme odbočili z trasy hrebeňom, kadiaľ išla turistická značka a vybrali sme si tú najkratšiu trasu k ďalšiemu míľniku. Naša cesta viedla strmým svahom a doviedla nás do pekného lesa. Po nájdení rovného a vhodného miesta sme si rozložili bivak na noc. Bivak sme si rozložili dosť skoro, keďže sme očakávali skorý dážď a nechceli sme zmoknúť. Zaľahli sme a čakali sme na dážď, ktorý prišiel so zotmením. Túto noc som strávil pod celtou. Spal som v letnom spacáku, pod ktorým som mal tenkú penovú karimatku.
Ráno sme zbalili bivak, zjedli raňajky, ktoré sme si niesli so sebou a po východe slnka sme zišli do dediny Cigeľka (500 m n. m.) odkiaľ sú pekné výhľady na okolité kopce. Naša ďalšia cesta bola opäť mimo turistickej trasy a smerovala cez lúky a lesy na poľsko-slovenskú hranicu, ktorá prechádza hrebeňom. Po výdatnom nočnom daždi bola tráva poriadne mokrá a premočila mi moje staré turistické topánky. Tak som zvyšok dňa prechodil v mokrých topánkach, pre ktoré to bola posledná túra. Neskôr som ich vymenil za iné turistické topánky, ktoré som podrobil dlhodobému testu a mám ich dodnes.
Po hrebeni sme sa dostali až na vrchol s názvom Lackova (996 m n. m.). Na hrebeni nás zastihla hustá hmla, no ďalší míľnik nebol ani po hrebeni, ani po turistickej značke, ale bol na vedľajšom menšom hrebeni. Kvôli hustej hmle bola pre nás jedinou šancou GPS navigácia v mobile, podľa ktorej sme kontrolovali, či ideme správnym smerom, keďže viditeľnosť bola minimálna. Po prejdení cez menší vrchol Sivá skala (825 m n. m.) sme zamierili do cieľa - dediny Petrová (425 m n. m.). A tak nám už zostalo iba dostať sa opäť domov. No keď sa ti nechce čakať pár hodín na autobus, tak ideš radšej pešo alebo stopom. Nie všade je jednoduché niečo stopnúť a tak sme ešte pešo prešli dve dediny než sme niečo stopli a dostali sa na koniec nášho tripu.
Táto túra nepatrí medzi najjednoduchšie, ale ani najťažšie, ktoré som absolvoval. Zložitou ju robí orientácia v členitom teréne kvôli tomu, že sme nechodili iba po vyznačených trasách. Bol som zbalený naľahko ako vždy, no jediná vec čo ma sklamala, bola moja stará obuv, ktorá mi premokla v mokrej tráve. Po tejto skúsenosti som si zaobstaral kvalitnú členkovú obuv, ktorá ma doteraz nesklamala.
Pozrite si aj zopár videozáberov z túry...
OBLEČENIE | MASKÁČE